rap-raper-hudba-skladatel-alebo-autorsky-impotent-zlodej-ukradnute-sample-koliskarapu-chic-sting

SOM UMELEC ALEBO TRPÍM TRVALOU SKLADATEĽSKOU IMPOTENCIOU a som odkázaný
len na kradnutie a lepenie cudzích samplov_SOM RAPER KTO JE VIAC !

-Som hudobný umelec,čiže tvorím respektíve komponujem originálne melódie,alebo dlhodobo trpím SKLADATEĽSKOU IMPOTENCIOU
a len lepím dokopy cudzie sample a sebavedomo predstieram že som "rešpektovaný hudobný producent"
s masívnym dosahom
na verejnosť aj napriek tomu že neovládam hru ani na jednom hudobnom nástroji podobne ako notový záznam... .
Mimochodom z hudobnej POP histórie poznáme desiatky výrazných osobností,ktoré aj napriek neznalosti základov hudobnej kompozície
(notového záznamu) zložili večne živé melódie,ktoré sa na dlhé generácie zahniezdili v srdciach ľudí pre ich emocionálnu silu a nadčasovosť.
Lebo podľa môjho názoru v hudbe ide v prvom rade o vyvolanie silnej emócie skrz melódiu a odovzdanie posolstva skrz text s ktorým
sa ja ako poslucháč dokážem identifikovať.Čiže kvalitná pesnička stojí na troch nohách :
výrazná melódia,nadčasové a zrozumitelné
posolstvo v texte v kombinácii s vhodným interpretom,ktorý zosobňuje textové posolstvo skladby do jednoliateho celku emócií smerovaných k masám.

Príkladom tejdo definície je jedna z mojich srdcových záležitostí : STING-Children's Crusade z albumu The Dream of the Blue Turtles z roku 1985.
Táto pieseň v sebe kombinuje kompozičnú a hráčsku virtuozitu v podaní Stinga a Branforda Marsalisa ai

Prosím zamerajte sa na to že tento hudobný génius barokového razenia práve tvorí svetový a večne živý megahit a nepotrebuje k tomu
ani zlaté reťaze na krku,ani diamantové prstene na ruke,ani diamant v zuboch,ani diamantové hodinky značky Rolex,ani tenisky za 3 litre,
ani mikinu Fendi alebo Versace,poprípade tetovanie na celom tele, na rozdiel od v podstate hudobne ale aj textovo negramotných raperov,
ktorí sa často správajú ako majstri sveta,aj napriek tomu že sú len NAFÚKNUTÉ NULY v porovnaní so STINGOM PO TEXTOVEJ AJ PO
HUDOBNEJ STRÁNKE.


Mimochodom nezabúdajte že sila emócii,ktoré plynú z hudby je v priamom vzťahu s kvalitou a vernosťou (HI-FI) zvukovej aparatúry na ktorej skladbu
počúvate.Inak ani neviete o čo prichádzate.Pravdivosť tohoto tvrdenia som pochopil až potom čo som si vypočul albumy The Dark Side of the Moon,
Wish you were here a The Wall od Pink Floyd na reprobedniach značky JBL .            "Hudba bez emócií a bez posolstva v texte je mŕtva hudba"

Rozvíjam v originálnom kontexte nasledovné témy v reakcii na otázku do diskusie z portálu Refresher.sk :

Som hudobný umelec,čiže tvorím respektíve komponujem originálne melódie,alebo dlhodobo trpím SKLADATELSKOU IMPOTENCIOU
a len lepím dokopy cudzie sample a sebavedomo predstieram že som "rešpektovaný hudobný producent" s masívnym dosahom
na verejnosť aj napriek tomu že neovládam pokročilú hru ani na jednom hudobnom nástroji podobne ako notový záznam... .

Beriete rap ako taký príliš vážne,lebo vo svojej podstate on nepatrí k umeleckým žánrom hudby,lebo toho umenia ako takého je v ňom minimum,
opakujem minimum
.Nehľadajte v hudobnom kontexte rapu Mozarta,Beethovena alebo Bacha,lebo je to niečo podobné ako keby ste sa snažili
na smetisku nájsť ten najhodnotnejší odpad,alebo keby ste v pornografii hľadali tú najlepšiu "umelkyňu"
.
Od nepamäti bol rap postavený na ukradnutom hudobnom motíve,lebo skrátka dotyčný pseudo-autor,ktorý sa snažil vytvoriť hudbu nie je skutočným
umelcom,inými slovami nemá na to aby vytvoril nadčasovú a originálnu hudobnú kompozíciu,ktorú si budú spievať ďalšie generácie čiže až jeho
autorská neschopnosť alebo lepšie povedané skladateľská impotencia ho donútila ku krádeži hudobného motívu alebo samplu.

Ako príklad slova "od nepamäti" môžem spomenúť ukradnutý hudobný motív od Nila Rodgersa zo skupiny CHIC v kultovej rapovej skladbe
Rapper’s Delight od The The Sugarhill Gang z roku 1979.Skrátka súčastný raperi nerobia nič iné ako to čo robili ich americký predchodcovia
od kolísky rapu
.Hrajú sa na dôležitých a nebezpečných gangstrov,míňaju prachy za drahé zbytočnosti aby sa mohli podobať napríkald
na Ricka Rossa,Travisa Scota alebo na Drake-a atď.V rape žiadnu hudobnú originalitu skrátka nehľadajte,lebo väčšina týchto
pseudo-producentov rapovej hudby nevie hrať ani na jednom hudobnom nástroji,neovláda notový záznam a nevie ani aký je rozdiel
medzi molovou a durovou stupnicou.

Pochopitelne nič sa nedeje ak pozliepajú dokopy prevažne cudzie sample/akordy z volne dostupných databáz na internete,ak zároveň netvrdia
že sú autormi hudby ku danej skladbe,lebo inak sú na smiech.Súčastný komerčný,(nie nezávyslý alebo protestný rap postavený na hlbšej
výpovednej hodnote textov),je postavený skôr na tom POZLÁTKU okolo neho,drahých hračkách a značkových handrách.Snáď vrchol
trápnosti dosahuje raper,ktorý sa snaží horko-ťažko "spievať" alebo lepšie povedané intonovať text do melódie,typicky za pomoci
vokodéra,aj keď je takmer všetkým poslucháčom znalým hudby hneď jasné že nemá hlas a na spev nemá ten najzákladnejší predpoklad
.

Aby som bol objektívny a nehádzal všetku "tvorbu" v rape do jedného vreca,potom musím spomenúť že aj v komerčnom rape sa vyskytnú
hodnotnejšie a mierne nadpriemerné kúsky,takzvané "prežité texty",ktoré sú autentickou autorovou spoveďou,alebo prežitím,ktorým
prešiel jeho kamarát a raper toto kamarátovo sklamanie vo vzťahu skoncentroval do hodnotného textu.
Napríklad vysoko autentické skladby "Nehľadám" alebo "Sám" od Rytmusa,ktoré môžem aj vďaka výbornej hudobnej kompozícii od
T.Popoviča (Sám) zaradiť k vrcholom jeho tvorby.

Roman Dávid